Prvohory
2. 6. 2014
Prvohory
Prvohory (paleozoikum) sú vlastne dvoma samostatnými celkami, ktoré (vzhľadom na kontinuitu historického vývoja organizmov) tradične spájame do jednej éry. Počas starších prvohôr (kambria až devónu) prebehlo v zemskej kôre niekoľko horotvorných procesov, ktoré rozšírili plochu pevninských blokov a čiastočne ich i spojili do väčších kontinentov. Súčasné kontinenty južnej pologule a Indie boli spojené do jedného kontinentu nazývaného Gondwana.V starších prvohorách sa už celkom bežne vyskytovali bezstavovce. Trilobity sa objavili už v kambriu. Neskôr dochádza k rozšíreniu mäkkýšov a kôrovcov. Prvé bezčeľustné stavovce podobné rybám sa objavili v ordoviku. V silúre život prenikol na súš, objavili sa prvé suchozemské rastliny, v devóne aj prvý suchozemský hmyz a obojživelníky.Nové horotvorné procesy značne zmenili na začiatku mladších prvohôr (v karbóne) konfiguráciu pevnín a morí. Vplyvom mnohých rozsiahlych poklesov zemskej kôry vznikli plytké jazerné a morské (šelfové) panvy bohato osídlené hustou vegetáciou a živočíchmi. V perme začali vznikať rozličné formy plazov, z rastlín dominovali paprade a ihličnaté lesy. Nahromadením rastlinnej hmoty vznikli sloje čierneho uhlia (odtiaľ názov útvaru - karbón). V spodných uloženinách mladších prvohôr Gondwany sa našli stopy zaľadnenia. 