Geologické éry vývoja Zeme

Štvrtohory

Štvrtohory začali asi pred tromi miliónmi rokov a trvajú do súčasnosti. Vyznačujú sa najmä rozvojom primátov, ktoré sa pravdepodobne vyvinuli z radu hmyzožravcov. Z hľadiska klímy nastalo na severnej pologuli nápadné ochladenie (začínajúce už koncom treťohôr), s čím súvisel prechod viacerých teplomilných druhov rastlín a živočíchov do južnejších zemepisných šírok. Predpokladá sa dokonca, že v prekambrickom (predprvohornom) období bolo zaľadnenie, ktoré pokrývalo takmer celú planétu s výnimkou úzkeho pásu okolo rovníka. Postupné ochladzovanie vyústilo do zaľadnenia v pleistocéne (starší útvar štvrtohôr), ktoré pravdepodobne pokrývalo až 45 mil. km2 a v Severnej Amerike dosiahlo až k 40. rovnobežke. V dôsledku zaľadnenia poklesla hladina svetových morí. Rozloženie pevnín a morí dosiahla dnešný stav. Od posledného "veľkého" zaľadnenia v pleistocéne badať určitú pravidelnosť v striedaní ľadových a medziľadových období. Posledné zaľadnenie sa skončilo pred 10 000 rokmi a ďalšie by malo nastať zhruba za 30 000 rokov. Rozvoj hominidov vyústil v Afrike do vzniku človeka - Homo habilis (človek zručný). Z neho vznikol Homo erectus (človek vzpriamený), ktorý opustil africký kontinent a rozšíril sa v Euroázii. Vzniká z neho primitívny Homo sapiens (človek rozumný). Najstaršie nálezy moderného človeka pochádzajú z Palestíny a sú asi 125 000 rokov staré. Holocén (mladší útvar štvrtohôr) predstavuje súčasnú dobu. Z cicavcov sa v chladných oblastiach Európy rozšíril hlavne jaskynný medveď, jaskynný lev, jeleň obrovský, srstnatý nosorožec a mamut, ktorý vyhynul asi 11 000 rokov p.n.l. pravdepodobne zásluhou človeka.